Cyklistická nedeľa

Nedeľa.... pomaly sa stretavame, a stale nas je malo, ale nadherne pocasie, mozno bude az prilis teplo, tak jozi vybral trasu do ,,vysokych poloh“.pat,sest a ked je nas uz desat, padne tema na ,,spurtera cavendisa“, ci sa dnes zucastni po vcerajsiej akcii TATRY TOUR. 

Uz dlhsie to mal v plane, ale nevedeli sme na kolko percent je rozhodnuty, ved ,,urobit dvojstovku v kopcovitom terene to chce riadnu pripravu... par minut po deviatej sa spurter s velkym usmevom vynoril spoza rohu a privitali sme ho nadsenym potleskom. Az po kotlinu spurter rozpraval sobotnajsie zazitky, prvych patdesiat km isiel v zenskej spolocnosti / s cim bol nadmieru spokojny/ a ZBYTOK :-)))) STOPATDESITKILOMETROV saaaaammmmm!!!!! ale ani to ho neodradilo, a v cieli bol za vybornych sedem hodin a dvadsat minut, co je este raz, pri dvestokilometrovej vzdialenosti 30km/h priemerna rychlost!!     

 Špurtér Vlado sa tak stal klubovým víťazom za absolvovanie najdlhšieho preteku....
 ďalsím zucastnenim z nasho klubu bola este janka, ktora absolvovala ale kratsiu trasu 82km, na siedmom mieste vo svojej kategorii. A sme naspat v nedelu vystartovali sme dvanasti, s tym ze ondrej sa s nami zvazie do sp. belej a bude pokracovat smer krater vysne rutzbachy. 

Zdeno nesiel lebo trapenie na bicykli vymenil za lenosenie pri mori / a potom sa divi ze stale pribera :-))) / po spominanu kotlinu sme prisli pokojnym tempom / na moju obrovsku radost, pretoze tiez som presadol z pat dnoveho lenosenia pri bazenoch v hajduszoboslo, pochutnavajuc si na langosoch, heaku /rybe pred vami pripravenej / a makovymi zavinmi v listkom ceste /magnezium v prirodnej forme :-))))/ a potom sa to zacalo delit: dody, marcelovia, juraj, jan a esty/ uz nie ??? :-)))/ vystrelily vpred, ja som sa ledva udrzal za tomasom, lebo tych pat dni bolo strasne citit, a za nami boli jozi so sprinterom/ ktory dnes mal narok na klud:-)))/ v tatranskej lomnici sme v zjazde s tomasom dotiahli estyho, ale tie sily nam hned chybali v stupani do smokovca kde sa esty odputal. 

V smokovci nas celo cakalo, a pokracovali sme smer strbske. Pred hagmi sme dobehli nastarsieho cestneho cyklistu z kezmarku p. Smihulu, pozdravili sme sa a pokracovali dalej. Bolo krasne pocasie, nebo modre, vyhlad na kralovu, ale sily uz neboli, otackomer mi jasne signalizoval otoc a pomali domov. Tak som to povedal jurajovi, a otocil to domov....

Autor: Luboš